A ako sme na vlnu zabudli!!

Milé žienky, šikovnice a všetci, ktorých zaujíma vlna,

 prečítajte si, ako naši predkovia skrúcali a priadli vlnu a ako sa vlastne volá spôsob upradenej vlny do nepravidelnej priadze. No a zistíme, že nič nové sme neobjavili, len škoda, že sme zabudli!!!

Naši predkovia napriek málu čo mali, ( oproti našej konzumnej dobe ) sa vedeli nasýtiť, byť v teple i suchu a to vďaka svojej šikovnosti a múdrosti. Ich kontakt s prírodou a zvieratami, ktorý nám chýba, ich musel  inšpirovať pre tvorbu a výrobu ich základných životných potrieb, inak by neprežili!

DRUGANIE ,

  bol spôsob zhotovovania priadze skrúcaním vlákna do nepravidelnej, (tenkej, hrubej priadze ) ktorá bola mäkká, hrubá, nie veľmi pevná. Na územie Slovenska  sa  tento spôsob spracovávania vlny ( nepravidelné pradenie ) dostal pravdepodobne  počas valaskej kolonizácie v 15. až 17. storočí.  U nás na Slovensku sa  týmto spôsobom získavala vlnená priadza, ktorá sa ďalej spracovávala ihlicami alebo tkaním pre výrobu *gúb. Tiež sa používala na výrobu obuvi. Veľmi dobre chránila pred vlhkom a chladom. Vďaka jej mäkkosti sa veľmi dobre plstila.

Na druganie vlny pri domácej výrobe sa používal jednoduchý nástroj, nazývaný druga  alebo vreteno. ( Na Slovensku používané už v neolite).  Tiež sa používala druga – kolovrat ( rámik otáčajúci sa na valčeku s rúčkou ). V remeselníckej výrobe, súkenníctve a gubárstve sa používal kolovrat s veľkým kolesom – súkennícky kolovrat . Pri pradení  bolo pradeno upevnené na praslici alebo zaťažené kameňom na stole.

Druganím sa spracovávali aj rastlinné vlákna a to najmä konopné, ktoré sa používalo ako dratva.( dratva - nasmolená konopná niť na zošívanie kože ).

Druganím sa väčšinou zaoberali muži.

V niektorých oblastiach  Slovenska druganím nazývali aj nedbanlivé, nepravidelné pradenie nití rastlinných vlákien, ale aj súkanie – skrúcanie nití do šnúry.

A aby bolo jasné čo robíme my dnes!

 Vyrábame „úžasné“ syntetické priadze z ropy, ktoré sú síce pevné, nekrčivé a odolné, ale na druhej strane neprepúšťajú vzduch a ani vlhkosť. Nepríjemne sa v nich potíme a vytvárajú nám rôzne alergie. Sú elektrizujúce a priťahujú špinu. V prírode sú nerozložiteľné!!  O vlnu u nás nie je záujem a preto naši bačovia veľakrát ani nemajú ako vyplatiť strihačov oviec.  Vlnu zakopú, veď keď o ňu nemá nik záujem, tak čo s ňou.  Škoda ....

My si sveter či čiapku z ropy kúpime!

*Guba bola druh vrchného odevu, ktorý nesmel chýbať žiadnemu gazdovi, bačovi, či ženíchovi. Mala jednoduchý a rovný strih s priečnym švíkom na hrudi. Siahala po kolená. Remeselníci, ktorí vyrábali guby sa nazývali gubári – gubárstvo.  Guba bola vyrobená z vlnenej tkaniny s jemným vlasom na povrchu. Tkala sa z nadruganej vlny a vlas na povrchu sa vytváral vkladaním nespradených časancov vlny pod 3 - 4 nite osnovy.  

Na koniec sa guba upravila plstením. Vo veľkých košoch či nádobách sa na ne púšťal silný prúd vody, čím sa vlna splstila. Konečný efekt bola mäkučká vlnená tkanina, ktorá hriala, bola vzdušná a nepremokavá. 

Eva Krišková Stella-art.sk  

Novinky

zaujímavé weby a stránky: